Prečítať článok:
Rýchlosť čítania:
Už v roku 2010 vstúpila do účinnosti novela Trestného zákona, ktorou bola zavedená tzv. nepravá trestná zodpovednosť právnických osôb, ktorá však nezaviedla trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb v pravom slova zmysle, pretože zaviedla iba možnosť sankcionovať právnické osoby za protiprávne konanie prostredníctvom ochranného opatrenia – zhabanie peňažnej čiastky alebo zhabanie majetku.
Prípravou a predložením tohto návrhu zákona si Slovenská republika plní svoje záväzky vo vzťahu k viacerým zahraničným organizáciám. Minister spravodlivosti Tomáš Borec povedal o tomto návrhu: „Verím, že tento zákon bude slúžiť ako účinný nástroj na boj proti množstvu nielen ekonomických trestných činov, ale napríklad aj v oblasti obchodovania s ľuďmi, či organizovanej kriminalite“. Taktiež zdôraznil, že zákon je namierený iba proti firmám, ktoré sú využívané na páchanie trestnej činnosti, pretože v zákone by mali byť poistky na to, aby firma nemohla byť postihnutá, ak si riadne plní svoje zákonné povinnosti.
Osobitosťou tohto návrhu zákona je, že by sa v rámci neho novelizovalo ďalších viac ako sedemdesiat zákonov, v ktorých sa zavádza preukazovanie bezúhonnosti právnických osôb po vzore preukazovania bezúhonnosti fyzických osôb. Takýmto spôsobom by sa umožnilo z verejných obstarávaní vylúčiť firmy, pomocou ktorých sa páchajú trestné činy. Z hľadiska počtu novelizačných článkov ide o jeden z najrozsiahlejších zákonov. Očakáva sa preto búrlivá debata v parlamente.
Vďaka novému zákonu o trestnej zodpovednosti právnických osôb by sa konkrétni páchatelia, vybraných trestných činov už nemohli skrývať za činnosť obchodných spoločností, ani iných právnických osôb.
Nový zákon by priamo upravil podmienky trestnej zodpovednosti právnických osôb za vybrané trestné činy, druhy trestov (najmä všetky majetkové, daňové a hospodárske trestné činy, ale aj trestné činy proti republike a ľudskej dôstojnosti), ako aj postup OČTK proti právnickým osobám a podmienky trestného konania. Zákon by upravil aj prechod trestnej zodpovednosti právnickej osoby na jej právnych nástupcov.
Trestná zodpovednosť právnickej osoby by podľa toho návrhu mala vzniknúť, ak bol trestný čin spáchaný v jej záujme alebo v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom a spáchal ho:
- štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená menom právnickej osoby alebo za právnickú osobu konať,
- ten, kto u tejto právnickej osoby vykonáva riadiacu činnosť,
- ten, kto u tejto právnickej osoby vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad, aj keď nemá iný vzťah k právnickej osobe,
- ten, kto má rozhodujúci vplyv na riadenie tejto právnickej osoby, ak jeho konanie bolo aspoň jednou z podmienok zakladajúcich trestnú zodpovednosť právnickej osoby, alebo
- iný zamestnanec alebo osoba v obdobnom postavení pri plnení pracovných úloh alebo iných úloh pre právnickú osobu vykonaných na základe rozhodnutia, schválenia alebo pokynu orgánov právnickej osoby alebo osoby uvedenej v odrážke 1 až 4.
Liberačné dôvody by boli vymedzené nasledovne:
- nebol zo strany osôb uvedených vyššie zanedbaný dohľad, kontrola ani riadenie v právnickej osobe,
- boli uskutočnené potrebné a primerané opatrenia na zabránenie alebo potlačenie spáchania trestného činu, ktoré od právnickej osoby možno spravodlivo požadovať, a
- neboli prehliadané informácie, z ktorých vyplývalo, že hrozí spáchanie trestného činu.
Vzhľadom na tieto liberačné dôvody, obavy štatutárnych orgánov právnických osôb, že budú zodpovední za trestné činy svojich zamestnancov sú neopodstatnené. Návrh zákona sa nevzťahuje na Slovenskú republiku a jej orgány, iné štáty a ich orgány, jednotky územnej samosprávy a medzinárodné organizácie zriadené na základe medzinárodného práva verejného a jej organizácie atď. Tento zákon by sa vzťahoval aj na politické strany, ktoré budú môcť byť postihované, a to rovnako ako pri ostatných právnických osobách aj za trestné činy extrémizmu.
Návrh zákona v súlade ráta s nasledovnými sankciami:
- zrušenie právnickej osoby,
- prepadnutie majetku,
- peňažný trest,
- prepadnutie veci alebo inej majetkovej hodnoty,
- zákaz činnosti,
- zákaz vykonávania verejných zákazov, verejnej súťaži,
- zákaz prijímania dotácií a subvencií, alebo
- uverejnenie rozsudku
Ak by v parlamente všetko prebehlo v poriadku, zákon by mal nadobudnúť účinnsoť 1. mája 2015.
