Prečítať článok:
Rýchlosť čítania:
Niekedy sa nás klienti pýtajú, či je vhodné umiestniť materskú holdingovú spoločnosť do zahraničia. S tým, že vlastníkmi tejto holdingovej matky by boli slovenské fyzické osoby. Existovala by tu teda cezhraničná štruktúra, v ktorej by slovenskú dcéru vlastnila zahraničná spoločnosť ovládaná slovenskými fyzickými osobami. Tomu, kto sa kvôli nestabilnému slovenskému právnemu prostrediu snaží o presun ziskov jeho slovenskej firmy do zahraničia, môže dávať takéto riešenie zmysel. Treba však vziať do úvahy aj iné faktory. Predovšetkým dane. Každý, koho podnikanie presahuje hranice viacerých štátov, totiž skôr, či neskôr narazí na možné dvojité zdanenie.
Žiadna obchodná spoločnosť neexistuje sama pre seba. Vždy je len prostriedkom na tvorbu príjmov pre svojich spoločníkov. Tieto príjmy majú najčastejšie podobu podielov na zisku, alebo aj dividend. Predstavme si teraz vyplácanie dividend v holdingovej štruktúre popísanej vyššie. Zisk vytvorený svojim podnikaním vypláca dcérska spoločnosť z krajiny A materskej spoločnosti v krajine B. Kvôli zjednodušeniu predpokladáme, že cezhraničné vyplácanie podielov na zisku medzi dvoma právnickými osobami nie je zdaňované. Materská spoločnosť v krajine B následne zisk vypláca svojim spoločníkom. Fyzickým osobám, opäť z krajiny A. V tomto momente vstupuje na scénu dvojité zdanenie.
A to vďaka dvom princípom, ktoré uplatňuje takmer každý štát. Jedná sa o i) princíp celosvetového príjmu (world income principle) a princíp ii) teritoriality. V zmysle princípu celosvetového príjmu zdaňuje každý štát svojim daňovým rezidentom všetky ich príjmy. Bez ohľadu na to, či ich dosiahli doma alebo v zahraničí. V zmysle princípu teritoriality zas každý štát zdaňuje všetky príjmy dosiahnuté na svojom území. Bez ohľadu na to, kto ich dosiahol.
Uplatnenie týchto dvoch princípov spôsobí, že dividenda pre majiteľa holdingovej matky z krajiny A bude zdaňovaná dvakrát. Prvýkrát v zmysle princípu teritoriality v štáte, v ktorom sa dosiahne. Teda v štáte B, keďže tam sídli holdingová matka. Ale keďže je majiteľ holdingovej matky rezidentom štátu A, bude ju chcieť zdaniť aj tento štát. A to práve poukazom na princíp celosvetového príjmu. Vlastník holdingovej matky tak bude musieť riešiť nepríjemnú situáciu spočívajúcu v dvojitom zdanení toho istého podielu na zisku. Dvojité zdanenie bráni pohybu kapitálu a brzdí hospodársky rast. Väčšina moderných štátov sa mu preto snaží predísť a uzatvára navzájom zmluvy o zabránení dvojitého zdanenia. V zmysle týchto zmlúv sa buď príjem dosiahnutý v jednom štáte, v druhom štáte nedaní alebo sa aspoň umožňuje odpočítať si daň zaplatenú v prvom štáte. Avšak napriek existencii takýchto zmlúv predstavuje dvojité zdanenie komplikáciu. Prinajmenšom kvôli potrebe riešiť svoj príjem s dvoma daňovými správami.
Dvojitým zdanením však ťažkosti majiteľa cezhraničného holdingu nekončia. Problémom môže byť aj výška dane z dividend. Hoci bola na Slovensku daň z dividend nedávno zvýšená, ešte stále je – v porovnaní s mnohými krajinami – pomerne nízka. Akákoľvek holdingová matka umiestnená v krajine s vyšším zdaňovaním dividend ako u nás, svojmu slovenskému majiteľovi z podielov na zisku zrazí viac, ako by mu zrazila matka umiestnená na Slovensku. Ale to je už téma na ďalší článok…
Napriek tomu, čo sme napísali vyššie, však vôbec netvrdíme, že cezhraničná holdingová štruktúra nedáva zmysel. Len upozorňujeme, že ide o komplexnú záležitosť a treba uvažovať aj nad otázkami, ktoré pri “vnútroštátnych” holdingoch nevyvstávajú.
* Právne rady zadarmo? Áno, v našom newslettri! Prihláste sa na jeho odber na stránke vyššie a dostávajte od nás pravidelne praktické a užitočné rady a tipy.
Značky: cezhraničný holding, dvojité zdanenie, holdingová štruktúra
