fbpx

Novela Zákona o odpadoch

Legislatívny zámer vypracovaný Ministerstvom životného prostredia by mal okrem, už vyššie spomenutého zákazu, priniesť viacero zmien, napr. zrušenie Recyklačného fondu, zákaz skládkovania zložiek vyseparovaného komunálneho odpadu alebo vybudovanie informačného systému na sledovanie toku odpadu na území SR. No žiadna z pripravovaných zmien nevyvolala v očiach verejnosti takú ostrú reakciu ako práve zákaz týkajúci sa výkupu kovov od fyzických osôb.

Podľa § 2 ods. 1 Zákona o odpadoch sa odpadom rozumie: „hnuteľná vec, ktorej sa držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v zmysle Zákona o odpadoch alebo osobitného predpisu povinný sa jej zbaviť.“ Zmena nastáva v prípade kovových odpadov. Každý, kto sa chcel svojho kovového odpadu zbaviť, mohol tak urobiť prostredníctvom predaja tohto kovu za výkupnú cenu v zberni surovín. Pripravovaná novela však túto možnosť už nepripúšťa a jedinou možnosťou ako bude musieť s kovovým odpadom držiteľ naložiť v prípade, ak sa ho chce zbaviť, je bezodplatne ho odovzdať do zberného dvora obce. Pojem, účel a podmienky prevádzky zberného dvora by mali byť vymedzené v pripravovanej novele a ministerstvo má záujem na tom, aby sa tieto zberné dvory vytvárali kolektívne, tzn. pre viac obcí, jeden zberný dvor. Novela má teda zaviesť povinnosť bezodplatne odovzdať obci hnuteľnú vec (kovový odpad) v prípade, ak sa jej chce človek zbaviť a obec je oprávnená tento odpad predať a získať tak pre seba finančné prostriedky. Nepredstavuje táto pripravovaná zmena zákona porušenie ústavou garantovaného práva každého človeka vlastniť majetok? Každý má právo vlastniť majetok a vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu (čl. 20 Ústavy SR). Práve zákonným obsahom tohto vlastníckeho práva je nielen vec držať, užívať, ale aj disponovať s ňou za základe slobodnej vôle a vlastného uváženia. Každý je teda oprávnený s vecou naložiť podľa svojej vôle, či už sa rozhodne vec zničiť, predať alebo darovať, a nikomu nie je možné uložiť, akým spôsobom má s vecou nakladať, okrem prípadov vyvlastnenia a núteného obmedzenia vlastníckeho práva (čl. 20 ods. 4 Ústavy SR).

Pozitívum, ktoré by mala táto zásadná zmena priniesť, je podľa ministra Žiga zníženie kriminality, pretože podľa neho doteraz vykonané opatrenia nezabránili krádežiam farbených kovov a iných kovových predmetov, ktoré boli následne vykupované zberňami a údajne na základe štatistík Policajného zboru, až 80% vykúpených kovov pochádzalo z trestnej činnosti. Ťažko povedať z akých štatistík Policajného zboru minister Žigo vychádzal, keď uvádzal presný počet trestných činov súvisiacich s kovmi, pretože žiadna zo štatistík Policajného zboru nachádzajúca sa na oficiálnej internetovej stránke Ministerstva vnútra, neposkytuje údaje o počte majetkových trestných činov podľa ich predmetu. Navyše Zákon o odpadoch v § 19 ods. 4 vymedzuje povinnosti výkupcov odpadu a v prípade, ak ministerstvo má informácie o tom, že sa tieto zákonom uložené povinnosti porušujú, tak je zrejme namieste sa zamyslieť nad tým, ako „zodpovedne“ sa vykonáva kontrola činností týchto subjektov. Novelou sa má zamedziť aj vytváraniu čiernych skládok odpadov, no keď si uvedomíme, že k ich vytváraniu dochádzalo aj za súčasných stanovených podmienok, tak pri skutočnosti, že novela obmedzí vlastnícke právo občana vo veciach disponovania so svojim majetkom a navyše mu uloží povinnosť kovový odpad, na vlastné náklady odovzdať do zberného dvora, je len ťažko predstaviteľné, že sa počet čiernych skládok zníži.

Kriminalita ako jav existuje už od čias vzniku spoločnosti a vyvoláva ju nespočetné množstvo kriminogénnych faktorov (sociálno-kultúrne, politicko- ekonomické, či biologicko- psychologické). V zmysle princípov vypracovaných Radou vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality, by mala byť prevencia vykonávaná komplexne, sústavne, za širokej účasti občanov na prevencii a predovšetkým v zmysle zásad ústavnosti a zákonnosti. Samotné ustanovenie zákazu, nepredstavuje vhodné riešenie, nakoľko žiaden z plánovaných výsledkov sa nedostaví, ba dokonca môže dôjsť až k zhoršeniu situácie, ak nedôjde k zmenám a sprísneniu povinností v činnosti, predovšetkým kontrolných orgánov, ale aj orgánov činných v trestnom konaní a samotnej prevencii kriminality, či už prostredníctvom rozšírenia právomocí týchto orgánov alebo zdokonalením represívnych, alebo preventívnych stratégii.

Značky: ,

Máš rád výzvy a chuť neustále napredovať?

Pridaj sa k nám a pracuj s nami

Viac informácií