P.S. Ešte raz k umelej inteligencii v práve

Jeden náš klient raz poznamenal, že postaviť elektráreň je omnoho jednoduchšie ako získať na to potrebné povolenia. Mal pravdu. Komplexné projekty si vyžadujú vyhodnotenie obrovského množstva súvislostí a údajov. Táto práca je časovo náročná a viaže kvalifikovanú pracovnú silu. A tej nikdy nie je dosť. Dôsledkom je, že kým sa nejaký veľký infraštruktúrny projekt zrealizuje, čaká sa niekoľko (desiatok) rokov. Ak by napríklad v starom Egypte existovalo posudzovanie vplyvov na životné prostredie, žiadne pyramídy by dnes nestáli. S problémom nedostatočnej „posudzovacej“ kapacity však nezápasí len infraštruktúra. Je čoraz viac súdnych konaní, ktorých komplexnosť nie je o nič menšia ako povoľovanie spomínanej elektrárne. Médiá bežne informujú o súdnych spisoch majúcich niekoľko tisíc strán. Súdne spory trvajú nezriedka niekoľko rokov. Efektívna ochrana práv však vyžaduje rýchlosť.

Jednou z čŕt moderného sveta je rastúca komplexnosť. Vďaka technologickému pokroku máme stále viac a viac možností ako zasahovať do nášho okolia. Aby sa nám naše vlastné vynálezy nevymkli z rúk, narastá súčasne množstvo regulácií (t. j. právnych predpisov). Nimi sa chránime pred neželanými dôsledkami našej vlastnej vynaliezavosti. Tieto regulácie sú v podstate na obtiaž, ale, ako ukázala finančná kríza rokov 2008-2009, bez nich by sme na tom boli ešte horšie. Každopádne je zrejmé, že tak, ako bude zložitosť našej spoločnosti narastať, tak bude rásť aj jej regulácia právom. Koľko však dokáže ľudský rozum spracovať? Pri súčasnom tempe nevyhnutne prídeme do bodu, kedy nám celý systém spadne na hlavu. Na stále sa zväčšujúce systémové požiadavky naše mozgy nie sú evolučne pripravené.

Rozhodovanie súdov alebo iných orgánov (viď povoľovanie elektrárne) je vo svojej podstate diagnostickou činnosťou. Podobnou medicínskej diagnostike. Ten, kto rozhoduje, dostane vstupné dáta, tie posúdi a rozhodne. Pretože umelá inteligencia už úspešne diagnostikuje choroby, sme presvedčení, že rovnako dobre zvládne aj diagnostiku v práve. Úspešné pokusy v tejto oblasti už boli. Ak by sme masové nasadenie umelej inteligencie v práve zvládli, nekonečné súdne spory a povoľovacie konania by boli minulosťou. Výpočtová kapacita počítačov totiž – na rozdiel od našich mozgov – neustále rastie (aj keď pomalšie) a je prakticky neobmedzená. Strojové rozhodovanie má taktiež najlepšie predpoklady na odbúranie korupcie a klientelizmu, ktoré sú typicky ľudskými neresťami. Ako pri každej inovácii, následkom zrýchlenia a sprehľadnenia rozhodovacích procesov by mal nastať dramatický nárast produktivity práce a kvality života. Je niekto proti?

Uplatnenie umelej inteligencie v práve však napriek všetkému nebude jednoduché. Nejde ani tak o technické prekážky, ale skôr o ľudské predsudky. A to nielen strach z neznámeho. Niektorým bude nepochybne prekážať aj to, že s krivením práva to pri strojovom rozhodovaní už nebude také ľahké. Každopádne si myslíme, že skôr či neskôr umelá inteligencia do práva jednoducho dorazí. K jej prijatiu budeme donútení komplexnosťou spoločenského systému, ktorý sme sami vytvorili. Pokrok sa zastaviť nedá. Môžeme sa kľudne staviť…

Značky: , ,

Máš rád výzvy a chuť neustále napredovať?

Pridaj sa k nám a pracuj s nami

Viac informácií
Napíšte nám

Ak máte akúkoľvek otázku, napíšte nám a my sa Vám ozveme.

Podmienky ochrany osobných údajov nájdete TU